Hypertenzia - Súvisiace choroby

Chronicky zvýšený krvný tlak znamená pre orgány zvýšenú záťaž, ktorej sa musia prispôsobiť a ktorá môže neskôr zapríčiniť ich poškodenie. Aké zmeny v organizme vznikajú vplyvom vysokého krvného tlaku? Odpovede nájdete v tejto kapitole.

Hypertenzia a cievna stena

Pokiaľ ide o orgánové zmeny spojené s hypertenziou, je treba si uvedomiť, že chronicky zvýšený krvný tlak znamená pre organizmus a jeho orgány zvýšenú záťaž, ktorej sa musia prispôsobiť a ktorá môže neskôr zapríčiniť aj orgánové poškodenia. Zvýšený krvný tlak pôsobí bezprostredne na cievnu výstelku (endotel) a spôsobuje jeho väčšiu priepustnosť. Endotel nie len púha výstelka cievy, ale produkuje aj množstvo rozličných látok, ktoré ovplyvňujú krvnú zrážanlivosť, veľkosť priesvitu cievy, hrúbku steny cievy a pod. Preto sa cievny endotel, aj vzhľadom na svoje veľké rozšírenie v organizme, považuje za najväčšiu žľazu s vnútorným vylučovaním. Pod vplyvom vysokého tlaku začne endotel produkovať vo zvýšenej miere látky spôsobujúce zmrštenie, stiahnutie cievnej steny (funkčná vazokonstrikcia). Tým akoby sa cieva bránila vysokému tlaku. Keď tento stav trvá dlho, svalová vrstva cievy začne hrubnúť, hypertrofovať, až sa cievny priesvit zúži na úkor zvýšenej hrúbky steny (organická vazokonstrikcia) (obr. ). Tým samozrejme kladú cievy vyšší odpor prúdiacej krvi. Tento stav sa nazýva zvýšená periférna rezistencia a spôsobí ďalšie zvýšenie krvného tlaku. Takto vzniká začarovaný kruh, "circulus vitiosus" a choroba progreduje. Hrúbku stien veľkých tepien možno zmerať pomocou ultrazvuku na krkaviciach (SONO karotíd), stav menších ciev sa u pacientov s hypertenziou štandardne posudzuje na očnom pozadí pomocou oftalmoskopu. Typickými prejavmi cievnej hypertrofie sú vinutosť sietnicových artérií a obraz tlaku artérie na žilu pri ich vzájomnom krížení (pozitívny fenomén kríženia) (obr. )

Hypertenzia je jedným z hlavných rizikových faktorov artériosklerózy. Vysoký krvný tlak spolupôsobí pri poškodzovaní endoteliálnej výstelky, prechode aterogénnych častíc LDL cholesterolu z cirkulujúcej krvi do steny cievy s ich následnou oxidáciou a fagocytózou makrofágmi a vznikom ložísk tuku a spojivového tkaniva -aterómových plátov. Tieto potom zužujú cievny priesvit, môžu zapríčiniť úplné upchatie cievy a vznik rôznych orgánových komplikácií tzv. kardiovaskulárnych príhod. Z nich najobávanejšie sú srdcový infarkt a mozgovo-cievna príhoda (tzv. porážka). Preto je potrebné u každého pacienta s hypertenziou pravidelne kontrolovať aj ostatné kardiovaskulárne rizikové faktory, pretože ich nepriaznivý účinok sa spolu s vysokým krvným tlakom nielen spočítava dohromady, ale násobí! Z týchto dôvodov by každý hypertonik mal mať pravidelne vyšetrenú hladinu celkového cholesterolu, HDL a LDL cholesterolu a triglyceridov.

Hypertenzia a srdce

Vysoký krvný tlak znamená zvýšenú záťaž aj pre srdce. Keďže pumpuje krv do obehu s tlakom vyšším než za normálneho stavu, vykonáva vlastne väčšiu prácu. Srdcový sval ľavej komory preto tiež hypertrofuje, jeho stena sa stáva hrubšou. Kým za normálnych okolností je stena hrubá do 11 mm, pri nedostatočne liečenej hypertenzii môže dosiahnuť hrúbku 25 mm i viac (obr. ). Zvýšená hrúbka je podmienená nielen rozmnožením svalových buniek, ale i zvýšením obsahu spojivového tkaniva, fibrózy. Takýto sval stráca svoju pôvodnú pružnosť, čo sa prejaví zhoršenou schopnosťou plnenia ľavej komory počas diastoly (diastolická dysfunkcia). Napriek tomu, že srdcový sval je zhrubnutý, pri nedostatočnej liečbe hypertenzie časom vyčerpá svoje rezervy aj pokiaľ ide o silu kontrakcie počas systoly (systolická dysfunkcia). Nie je ďalej schopný prečerpávať krv v plnom rozsahu do veľkého obehu a krv sa začne hromadiť pred ľavou komorou t.j. v ľavej predsieni a v pľúcnom obehu, neskôr i v pravom srdci a v žilách privádzajúcich krv do pravého srdca (srdcové zlyhanie). To sa prejaví dýchavicou pacienta, poruchami srdcového rytmu vznikajúcimi v ľavej predsieni (fibrilácia predsiení) a nakoniec vznikom opuchov na dolných končatinách a zväčšením pečene (obraz ľudovo zvaný "vodnatieľka"). V hypertrofickom srdci ľahšie vznikajú i rôzne poruchy srdcového rytmu. Najčastejšie sú to tzv. extrasystoly, predčasné sťahy, ktoré signalizujú preťaženie srdca a pacienti ich popisujú ako "preskočenie pulzu" s nasledujúcou pauzou. Niektorí pacienti ich však necítia a zistia sa až pri vyšetrení odborníkom. Vo veľkej väčšine pacientov nespôsobia extrasystoly problémy a nemajú vážnejšie následky. Keď sa však tieto poruchy hromadia môžu prejsť až do závažných dysrytmií, vyžadujúcich hospitalizáciu. Pokiaľ sa adekvátne nezvládnu môžu zapríčiniť dokonca i náhle úmrtie pacienta. Náhla smrť sa u pacientov s hypertrofiou ľavej komory vyskytuje významne častejšie ako u pacientov s hypertenziou, ktorí hypertrofiu nemajú.

Hypertenzia a metabolické poruchy

Hypertenzia sa považuje aj za syndróm neuroendokrinných, metabolických a kardiovaskulárnych porúch. Spája sa napr. s inzulínovou rezistenciou pri tzv. Reavenovom syndróme - metabolickom syndróme X či syndróme štyroch (piatich) H. Každé zvýšenie krvného tlaku nad hranicu, ktorá sa určila ako norma (na základe zhodnotenia mnohoročných pozorovaní, epidemiologických i klinických štúdií), predstavuje u jednotlivca zväčšenie rizika poškodenia cieľových orgánov, najmä arteriálneho cievneho riečiska, mozgu, obličiek a sietnice.

Hypertenzia a obličky

Cievne zmeny pri hypertenzii zahrnujú aj cirkuláciu v obličkách, zvlášť cievne klbká (glomeruly), v ktorých sa filtruje krv a vzniká primárny moč a tepničky privádzajúce do nich krv (aferentné). Do stien aferentných arteriol sa ukladá zvláštna hmota (hyalín), ktoré potom nechránia glomerulus pred vysokým tlakom. Dochádza k úniku bielkovín do moču (mikroalbuminúria, proteinúria) a postupne sa funkcia obličiek zhoršuje až môže vzniknúť obličkové zlyhávanie so vzostupom dusíkatých látok v krvi (urea, kreatinín).

Hypertenzia a mozgovo cievna príhoda

Mozgovo-cievna príhoda môže vzniknúť nielen na podklade spoločného pôsobenia vysokého tlaku a artériosklerózy, ale aj pod vplyvom samotnej hypertenzie. Pri značnom vzostupe krvného tlaku vznikajú príznaky signalizujúce nepriaznivé pôsobenie na mozog - silné bolesti hlavy, vracanie, závraty (hypertenzívna encefalopatia), ktoré po jeho znížení vymiznú. Niekedy však dochádza ku krvácaniu do mozgu (apoplexia), čo je spojené s náhlu stratou vedomia, ochrnutím polovice tela a ďalším príznakom v závislosti od lokalizácie krvácania v mozgu (obr. ). Takáto ťažká komplikácia hypertenzie má vysokú mortalitu a neistú prognózu. O to dôležitejšia je dôsledná liečba hypertenzie, ktorá dokáže zabrániť jej vzniku a dôsledná prevencia vysokého krvného tlaku vôbec.

Hypertenzia a gravidita

Hypertenzia v gravidite sa definuje buď podľa hodnôt krvného tlaku (TK) - t.j. viac ako 140/90 mmHg, alebo podľa vzostupu TK oproti hodnotám pred počatím resp. v prvom trimestri, a to o viac ako 25 mmHg systolického TK alebo viac ako 15 mmHg diastolického TK. V gravidite sa môže vyskytovať hypertenzia ako chronický stav (esenciálna alebo sekundárna hypertenzia), ale aj ako "de novo" hypertenzia (preeklampsia alebo gestačná hypertenzia) alebo ako preeklampsia, ktorá nadväzuje na chronickú hypertenziu. Preeklampsia je multisystémová porucha, pri ktorej výstup TK je iba jedným z prejavov. U matky sa vyskytujú závažné prejavy ako poruchy obličiek, pečene, mozgu a hemokoagulácie. Manifestácia preeklampsie sa začína po 20. týždni gravidity. Hodnoty TK okolo 170/110 predstavujú riziko ohrozenia matky vznikom mozgovej cievnej príhody a preeklampsie, ale znamenajú aj ohrozenie plodu. Sú to dostačujúce dôvody pre systematické pozorovanie a liečenie gravidnej.

Zdroj: Slovenská gynekológia

Hypertenzia a cholesterol

Čo je to cholesterol?

Cholesterol je chemická látka, ktorá je súčasťou takmer všetkých tukov. Pre organizmus je nevyhnutná, pretože je základnou stavebnou jednotkou pre niektoré hormóny a pre tvorbu žlčových kyselín. Telo si cholesterol z väčšej časti vytvára samo v pečeňových bunkách. Ďalšie zásoby sa do organizmu dostávajú stravou.

Hladina cholesterolu stúpa s vekom, maximum dosahuje vo veku 55-64 ročných (6,12 mmol/l) a potom mierne klesá. Mladšie ženy (25-44 ročné) majú nižšie hladiny cholesterolu ako muži, vo vyššom veku je to naopak, maximum dosahujú ženy vo veku 55-74 rokov (6,31 mmol/l). Muži dosahujú maximum vo veku 45-54 rokov, potom nastáva pozvoľný pokles až na 5,22 mmol/l u 75 ročných a starších. Vo veku 55-64 ročných je najvyšší podiel osôb s vysokými hladinami cholesterolu - 35,7%. So stúpajúcim vzdelaním u mužov stúpa hladina cholesterolu, u žien je to naopak.

• normálna hladina cholesterolu: do 5.2 mmol/l
• zvýšená hladina cholesterolu: 5.2 - 6.5 mmol/l
• vysoká hladina cholesterolu: nad 6.5 mmol/l

Súvisí hypertenzia s cholesterolom?

Cholesterol môže byt nebezpečný, ak ho je v organizme nadbytočné množstvo. V takom prípade sa cholesterol ľahko ukladá do cievnej steny, kde tvorí hlavnú súčasť tzv. sklerotických plátov. Na povrch týchto plátov sa potom usadzujú krvné zrazeniny, cieva sa tak postupne zužuje a obmedzuje sa dodávka krvi do srdcového svalu. Následkom môže byt infarkt myokardu, vznik ischemickej choroby srdca, hypertenzie a aterosklerózy. Zvýšená hladina cholesterolu tak významne ovplyvňuje ochorenia kardiovaskulárneho systému a je jedným z najrizikovejších faktorov pri rozvoji hypertenzie.

Zdroj: FLORA

Hypertenzia a obezita

Obezita je nadmerné množstvo telesného tuku v organizme, ktoré poškodzuje zdravie. Jej najčastejšou príčinou je narušený pomer medzi príjmom a výdajom energie v organizme. V poslednom desaťročí výskyt obezity celosvetovo rapídne stúpa, odborníci dokonca hovoria už o epidémii obezity. Nadmerná telesná hmotnosť je druhou najčastejšou príčinou predčasného úmrtia. Podľa svetových štatistík trpí nadváhou a obezitou viac ako polovica svetovej populácie, čo predstavuje okolo 3 miliardy ľudí, pričom minimálne 40% z nich sa pokúša schudnúť. Na Slovensku má problémy s nadváhou a obezitou viac ako 1,5 milióna ľudí.

Ako zistíte, či ste obézna/y?

Na určenie stupňa nadváhy a obezity sa používa Index telesnej hmotnosti, známy aj ako Body Mass Index (BMI). Predstavuje váhu pacienta predelenú jeho výškou na druhú.

BMI = váha v kg / (výška v m)2

Konkrétny príklad:

• Výška: 1.71m
• Váha: 100 kg
• BMI = 100 kg / (1.71)2 = 34

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na základe BMI rozdelila obezitu a nadváhu na viacero stupňov podľa miery zdravotného rizika.

• Podváha BMI pod 18.5
• Normálna váha BMI 18.5 - 24.9
• Nadváha BMI 25.0 - 29.9 (mierne riziko)
• Obezita 1. stupňa BMI 30.0 - 34.9 (stredné riziko)
• Obezita 2. stupňa BMI 35.0 - 39.9 (vysoké riziko)
• Obezita 3. stupňa BMI >= 40.0 (život ohrozujúci rizikový faktor)

Súvisí hypertenzia s obezitou?

Obezita je chronické ochorenie, ktoré už dávno nie je len problémom kozmetickým, ale najmä zdravotným. S nadmernou telesnou hmotnosťou sú spojené závažné zdravotné riziká, a to predovšetkým ochorenia kardiovaskulárneho systému. Krvný obeh obézneho človeka je nadmieru zaťažený, a sprievodným javom pri obezite je často aj zvýšený krvný tlak. Obézni ľudia mávajú okrem zdravotných problémov, aj problémy sociálne a psychické. Vyskytujú sa u nich depresie a zakomplexovanosť, často majú zníženú sebadôveru a problémy pri uplatnení sa v zamestnaní.

Z lekárskeho hľadiska je cieľom liečby obezity 5-10%-né zníženie hmotnosti, čo už má výrazne pozitívny efekt na zdravotný stav pacienta. Dlhodobé zníženie telesnej hmotnosti minimálne o 5% znižuje kardiovaskulárne riziko (najmä vysoký krvný tlak), ale aj symptómy ochorenia kĺbov, riziko predčasného úmrtia a nádorových ochorení.

Skúsenosti odborníkov preukázali, že zníženie hmotnosti musí byť pomalé a postupné : priemerne 0,5 kg za týždeň. Zníženie hmotnosti o 1 kg predlžuje život o 3 mesiace.

Zdroj: Reduktip

Hypertenzia a stres

Čo je to stres?

Slovo stres pochádza z angličtiny a znamená záťaž. Stres je reakcia organizmu na stresový podnet alebo stresor. Obecne je prijatá definícia, že stres je súborom reakcií organizmu na vnútorné alebo vonkajšie podnety, narušujúce normálny chod funkcií organizmu. Túto nešpecifickú obrannú reakciu spôsobujú všetky stresory:

• fyzikálne: teplo, chlad, žiarenie, hluk
• toxické škodliviny: rôzne jedy
• infekčné
• fyzické: telesná námaha až vyčerpanie
• psychické
• sociálne

Súvisí hypertenzia so stresom?

Prejavom a dôsledkom stresu je objavenie sa určitých syndrómov ako kolísavý krvný tlak, ktorý neskôr vedie až k hypertenzii. Emocionálny stres s dedičnou predispozíciou vyvoláva zvýšenie tlaku krvi už medzi 30 - 40 rokom života. Príznakmi sú návaly krvi do hlavy, búšenie a nepravidelná činnosť srdca. Na kardiovaskulárny systém pritom pôsobia i ďalšie vnútorné faktory (ako napr. vysoká hladina a hromadenie tukov v krvi a v cievach) a vonkajšie faktory (ako napr. fajčenie a nedostatok pohybu). Všetky faktory však úzko súvisia s látkovou premenou. Hypertenzia je silne ovplyvňovaná psychickým stresom, najmä pocitmi zlosti, apatie a frustrácie.

Zdroje: Stres, proManager

---

Ďaľšia kapitola: 3. Ďaľšie informácie

Uverejnené: 09.03.2004