Hypertenzia - Definícia a princíp fungovania

V tejto kapitole sa dozviete, čo znamená pojem hypertenzia, aké hodnoty krvného tlaku sú ešte v norme a čo už považujeme za patologické, ako aj niekoľko informácii o fyziológii tlaku krvi.

Čo je krvný tlak?

Srdce pumpuje krv bohatú na kyslík do tepien - artérií, ktoré ju rozvádzajú do celého tela. Po vypudení krvi zo srdca táto pôsobí tlakom na steny artérií. Sila, ktorou pôsobí na steny ciev, vytvára tlak krvi.

Čo je hypertenzia?

Príliš veľký tlak vyvíjaný na steny ciev (artérií) spôsobuje vysoký krvný tlak. Vzostup krvného tlaku môže byť aj normálnou reakciou tela na fyzickú alebo psychickú záťaž a je prirodzený a potrebný.

Ak však krvný tlak dlhodobo neklesá pod hodnotu 130/85 mmHg, a to hlavne v kľude, je možné a pravdepodobné, že ide o vysoký tlak krvi - artériovú hypertenziu (obr.1).

Hypertenzia (arteriálna hypertenzia, vysoký krvný tlak, systémová hypertenzia) je multifaktoriálne podmienený chorobný stav, ktorý sa uplatňuje ako úplne nezávislý rizikový činiteľ pri vzniku poškodenia orgánov, orgánových systémov (mozog, obličky, srdcovocievny systém) a pri závažných náhlych príhodách (hypertenzná kríza, mozgové krvácanie, disekujúca aneuryzma). Hypertenzia je buď primárna, keď je príčina neznáma, alebo sekundárna, keď je prejavom iného ochorenia.

Hypertenzia sa považuje aj za syndróm neuroendokrinných, metabolických a kardiovaskulárnych porúch. Spája sa napr. s inzulínovou rezistenciou pri tzv. Reavenovom syndróme - metabolickom syndróme X či syndróme štyroch (piatich) H. Každé zvýšenie krvného tlaku nad hranicu, ktorá sa určila ako norma (na základe zhodnotenia mnohoročných pozorovaní, epidemiologických i klinických štúdií), predstavuje u jednotlivca zväčšenie rizika poškodenia cieľových orgánov, najmä arteriálneho cievneho riečiska, mozgu, obličiek a sietnice.

Arteriálna hypertenzia - vysoký krvný tlak

Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie sa arteriálna hypertenzia vymedzuje ako dlhotrvajúce zvýšenie krvného tlaku v tepnách (artériách) krvného obehu nad stanovené hodnoty. Krv vypudená ľavou srdcovou komorou počas jej sťahu (kontrakcie) cez otvorenú aortálnu chlopňu vyvolá tlakovú vlnu, ktorej hodnota vyjadrená v milimetroch ortuťového stĺpca (mmHg) zodpovedá systolickému krvnému tlaku (horná hodnota, čitateľ). Jeho výška závisí od sily kontrakcie ľavej komory, veľkosti vyvrhnutého objemu krvi, poddajnosti aorty (širokej tepny vychádzajúcej z ľavej komory) a kapacity arteriálneho riečiska. Počas systoly tlakovú vlnu absorbuje hlavne aorta, ktorá sa, ak je dostatočne pružná, rozšíri. Po skončení systoly (kontrakcie ľavej komory) začína diastola, kedy pokračovanie pohybu krvi od srdca do periférie zaisťuje aorta tak, že sa postupným zmršťovaním zužuje do pôvodného rozmeru a posúva tak stĺpec krvi pri zavretej aortálnej chlopni do periférie(obr. ). Aorta tak vlastne zaisťuje kontinuálny tok krvi, hoci srdce vypudzuje krv prerušovane, len počas systoly (pekná ukážka geniality prírody). Tlak krvi v tepnách počas diastoly je tlak diastolický (dolná hodnota, menovateľ). Diastolický tlak závisí hlavne od odporu v menších tepnách na periférii (periférna rezistencia). Keď sú tieto tepny zmrštené (kontrahované) alebo zúžené diastolický krvný tlak stúpa, pretože tlaková vlna pochádzajúca zo zmršťujúcej sa aorty sa nemôže dostatočne preniesť do periférie. U starších ľudí je poddajnosť aorty znížená, aorta časom stráca pružnosť. Nie je potom schopná počas systoly sa dostatočne rozšíriť a absorbovať vyvrhnutú krv, čím sa krvný tlak v menšom priestore aorty zvýši a vzniká tzv. izolovaná systolická hypertenzia. Názov izolovaná sa používa pretože zvýšený je len systolický krvný tlak, diastolický nie. Naproti tomu u bežnej hypertenzie (vysokom krvnom tlaku) stredného veku sú spravidla zvýšené hodnoty aj systolického aj diastolického tlaku nad normálnu hodnotu, za ktorú sa v súčasnosti považuje 140/90 mmHg.

Je zaujímavé, že ešte pred niekoľkými rokmi sa za normu považovali hodnoty až do 160/95. Hodnoty medzi 141-159 systolického a 91-94 diastolického sa považovali za hraničné. Avšak na základe veľkých štúdií, zahrnujúcich tisíce pacientov i kontrolných osôb počas mnohých rokov sa ukázalo, že sprísnenie normy a účinná liečba už aj miernej hypertenzie s hraničnými hodnotami krvného tlaku vedie pri dlhodobom sledovaní k zníženému výskytu komplikácií spojených s vysokým krvným tlakom a k lepšiemu prežívaniu. To sa vzťahuje aj na starších pacientov, u ktorých sa považovalo zvýšenie systolického krvného tlaku do určitej miery za prirodzený prejav starnutia. Výskumníci však popísali necivilizované africké populácie, žijúce v relatívnej izolácii, u ktorých ani v starobe krvný tlak nestúpa. Navyše, dnes je jednoznačne vedecky potvrdené, že účinná liečba hypertenzie s cieľom dosiahnuť normálne hodnoty krvného tlaku priaznivo ovplyvňuje prognózu aj vo veku nad 65 rokov. Je tu teda podobná situácia v smere sprísňovania noriem ako pri hladine cholesterolu. Keď v minulosti sme za normu považovali hodnotu 6,7mmol/l, dnes je norma do 5,2 mmol/l a je jednoznačne preukázaná prospešnosť prísnejšej normy vo vzťahu k úmrtnosti a chorobnosti pacientov s chorobami srdca a ciev.

Uverejnené: 09.03.2004